Ako sa zrodilo veľké Rusko. Úžasná krajina plná krutosti

Ruskí vojaci na skúške vojenskej prehliadky v Moskve

 

Michail Vasilievič Lomonosov, Dmitrij Ivanovič Mendelejev, Konstantin Eduardovič Ciolkovskij, Alexander Sergejevič Puškin, Fiodor Michajlovič Dostojevskij, Alexander Isajevič Solženicyn, Piotr Iľjič Čajkovskij, Dmitrij Dmitrijevič Šostakovič.

To je len malá časť z dlhého zoznamu osobností, ktorými svet obohatilo Rusko.

Na strane druhej, z najväčšieho štátu sveta pochádzali aj neľútostní tyrani likvidujúci nevinných ľudí vo vlastnom štáte aj za jeho hranicami.

A patril medzi nich aj Ivan IV. Hrozný. Panovník, ktorý sa pred 470 rokmi dal vyhlásiť za prvého cára.

Slovania, Vikingovia, Tatári

Dlhé storočia to pritom vôbec nevyzeralo tak, že Rusko by mohlo byť svetovou veľmocou. Zhruba 9. storočí (obdobie Veľkej Moravy) sa síce s prispením švédskych Vikingov (Varjagov) na území do veľkej miery osídlenom Slovanmi zrodila Kyjevská Rus, tá sa však okolo roku 1100 rozpadla na kniežatstvá.

Približne v roku 1220 navyše región ovádli Mongoli (pod ich tlakom sa dali do pohybu aj Tatári). Vytvorili aj štátny útvar známy ako Zlatá horda, ktorému ruské kniežatstvá museli odvádzať dane.

Zlatá horda pretrvala takmer ďalšie tri storočia, hoci sa od nej odtrhol Kazaňský chanát či krymskí Tatári (okolo roku 1440).

Moskva nastupuje

S oslabovaním vplyvu Zlatej hordy rástla sila Moskovského kniežatstva. Prvá písomná zmienka o Moskve  pochádza už približne z roku 1150 (založili ju na križovatke ciest z Pobaltia a od Volgy a Donu), ale výraznejší rozkvet jej prenieslo až 14. storočie, keď tamojší vládca Ivan Kalita získal s odobrením Zlatej hordy titul veľkokniežaťa. 

Rozmach Moskvy nezastavilo ani vypálenie v roku 1382. Nasledovalo ako odveta Zlatej hordy za porážku od Rusov na Kulikovom poli v roku 1380. 

Výrazný prelom prichádza v roku 1472, keď sa panovník Ivan III. oženil s byzantskou princeznou (Byzantská ríša padla v roku 1453 po dobytí Turkami). Práve vďaka nej sa do Moskvy dostali talianskí architekti a mesto začalo získavať podobu, ktorá pretrvala dodnes. 

Ivan III. pripojil k Moskovskému kniežatstvu rozsiahle novgorodské územia a získal úctu aj na západe – diplomatické styky nadviazala Moskva napríklad s uhorským panovníkom Matejom Korvínom.

Cár Ivan

Približne tri desaťročia po smrti Ivana III. sa v roku 1530 narodil Ivan IV. – zvaný Hrozný. Formálne začal vládnuť už ako trojročný, za cára sa nechal vyhlásiť ako sedemnásťročný (podľa niektorých zdrojov 16. januára – presne pred 470 rokmi) .

Už ako dieťa bol svedkom krutých mocenských bojov, čo ho výrazne ovplyvnilo. Vyrástol z neho veľmi podozrievavý človek, ktorý postupoval voči nepriateľom mimoriadne kruto. Napríklad jedného z vysokých bojarov (ruská šľachta) nechal roztrhať psami.

Ivan postupne upevnil svoju moc a presadil významné reformy. V období, keď v našich končinách plienili Turci, cár rozdelil štát na okresy – guby, posilnil armádu a dobyl napríklad Kazaňský chanát (1552).

V roku 1560 zomrela Ivanova prvá žena a jeho podozrievavosť a paranoja sa ešte prehĺbili.

Zdroj: Aktuality.sk

 

Zabil syna

Absolutistickú moc sa napokon rozhodol posilniť vytvorením takzvanej opričiny. Veľkú časť územia ovládal cez svoju osobnú gardu – takzvaných opričinikov. Išlo v podstate o tajnú políciu. Jej členovia prenasledovali údajných cárových nepriateľov, vypočúvali ich, mučili a boli nedotknuteľní – tak ako o mnoho storočí neskôr príslušníci obávanej KGB. Opričinici zmasakrovali napríklad asi 4000 ľudí v Novgorode, keď zasiahli proti údajnému spiknutiu.

Absolútnú samovládu – samoderžavie – sa však cárovi aj tak nastoliť nepodarilo a opričina sa navyše ukázala ako neschopná v boji s vonkajšími nepriateľmi. V roku 1572 ju preto zrušil. Cár Ivan však naďalej vládol surovým spôsobom a rovnako sa správal aj k svojim najbližším.

V roku 1581 zbil nevestu vo vysokom štádiu tehotenstva, pretože vraj nebola v paláci dostatočne oblečená. Následne udrel vlastného syna palicou tak, že ten úraz neprežil.

Samotný cár zomrel v marci 1584.

Boris, Peter, Josif

Po Ivanovi Hroznom silu Moskvy ďalej rozšíril Boris Godunov. A hoci po jeho smrti v roku 1605 oblasť načas ovládli Poliaci (v roku 1610 dokonca obsadili aj samotnú Moskvu) a vojensky sa darilo aj Švédom, po nástupe dynastie Romanovcov v roku 1613 bol už mocenský vzostup Ruska nezastaviteľný.

Cár Peter I. Veľký (1689-1725) porazil Turkov aj Švédov a získal prístup napríklad k Baltskému moru.  

Romanovci v krajine vládli až do roku 1918, keď cársku rodinu po revolučnom prevrate popravili. Vplyv Ruska a následnej aj Sovietskeho zväzu naďalej rástol.

Josif Vissarionovič Stalin zrejme prekonal metódami svojho vládnutia krutosť všetkých niekdajších cárov. Nechal doslova zlikvidovať obrovské množstvo nadaných a šikovných ľudí. Sovieti dokázali držať krok so svetom vo vývoji technológií (napríklad výskum kozmu) či zbraní (v roku 1949 odskúšali svoju prvú atómovú bombu).

Rusko ostáva svetovou veľmocou aj po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991.