Slnečné časticové javy, ktoré sú známe aj ako slnečné búrky, vznikajú, keď Slnko vystrelí protóny zo svojho povrchu priamo do vesmíru a niekedy môžu tieto protóny poškodiť Zem. Ak by sa niečo také stalo dnes, poškodilo by to ozónovú vrstvu, ktorá chráni Zem a jej atmosféru, a potom by to zvýšilo úroveň ultrafialového žiarenia (UV). V pondelok 1. júla zverejnili vedci Alan Cooper, profesor na Charles Sturt University, a Pavle Arsenovic, vedúci vedecký pracovník na University of Natural Resources and Life Science (BOKU), dokument, ktorý podrobne opisuje, čo by sa mohlo stať, ak by k takejto udalosti došlo. 

 

Podľa všetkého majú udalosti so slnečnými časticami schopnosť naštartovať reťazec chemických reakcií, ktoré by mohli vážne poškodiť ozónovú vrstvu, a tým ohroziť celý ľudský život. Ďalej vysvetlili: „Ozón pohlcuje škodlivé slnečné UV žiarenie, ktoré môže poškodiť zrak a DNA (zvyšuje riziko rakoviny kože), a tiež ovplyvňuje klímu.“ Ak by sa tak stalo, približne na rok by sa úroveň UV žiarenia zvýšila na takú nebezpečnú úroveň, že by mohla dokonca poškodiť DNA. Vedci dodali: „Ak by slnečný protón prišiel v období, keď by bolo magnetické pole Zeme veľmi slabé, potom by poškodenie ozónu trvalo šesť rokov, čo by zvýšilo úroveň UV žiarenia o 25 percent a zvýšilo mieru poškodenia DNA spôsobeného slnečným žiarením až o 50 percent.“

Vedci ďalej písali o šanci, že sa súčasne vyskytne slabé magnetické pole a extrémny slnečný protón a bohužiaľ uviedli, že je veľmi pravdepodobné, že sa vyskytnú spoločne. Keďže k extrémnej udalosti so slnečnými časticami dochádza len raz za niekoľko tisícročí, mohli by sme byť v poriadku. Posledná sa vyskytla v roku 993 nášho letopočtu a ľudstvo ju prežilo.