Fajn Gratis Novinky

Dejepis:Rusko - svetová velmoc
Dejiny Ruska, v súcasnosti najväcšieho štátu na svete, datujeme od založenia Kyjevskej Rusi,
no jej zaciatky treba hladat omnoho skôr. Pôvodným etnikom starej Rusi boli Slovania (v
antických spisoch aj Sklaveni, Veneti, Antovia), ktorí pochádzali z pravlasti medzi riekami Visla
a Dneper. V dôsledku populacnej explózie a nájazdov kocovných kmenov z Ázie sa pocas
stahovanie národov (4. – 5. st. n.l.) Slovania rozptýlili a ich východná vetva vytvorila pozdlž
tokov riek Dneper a Volga množstvo obchodných stredísk spájajúcich baltskú oblast s ciernym
morom („iz Varjag v Greki“)
Východoslovanské kmene: - Drevlani, Polania, Slovieni,
- neskôr pristahovaný švédsky kmen Rusov, z kt. pochádzal aj Oleg
KYJEVSKÁ RUS
Po obchodnej ceste zo Škandinávie k Ciernemu moru a do Konštantínopola prepravovali
škandinávske kmene Vikingov (slovan. Variagovia) svoj tovar do Byzancie. Najvýznamnejšími
obchodnými strediskami na tejto ceste boli Novgorod a Kyjev, kde Variagovia založili osobitné
kniežatstvá. Novgorodské knieža Oleg (z rodu Rjurikovcov) ovládol aj Kyjev a v r.
882 kniežatstvá zjednotil. Kyjev sa stal centrom ríše. Po case kmen Rusov splynul s pôvodným
obyvatelstvom a názov vládnuceho kmena sa preniesol na celé etnikum. Tak vznikla Kyjevská
Rus.
Obyvatelstvo: knieža - panovník
bojari - družina bojovníkov, šlachta (neskôr vyššia šlachta)
smerdovia - slobodní rolníci
cholopi – nevolníci, otroci, závislí
V priebehu 9.-10. storocia sa panovníkova moc opierala o družinu bojovníkov – bojarov,
z ktorých sa vytvorila vyššia šlachta. Neskôr mu pomáhali aj správcovia miest – vojvodovia
a nižšia šlachta.
Vladimír Svjatoslavic -vtedajšie kyjevské knieža r. 988 prijal krestanstvo z Byzantskej ríše.
Dan – mir (strieborné mince, kožušiny, obilie, otroci...), knieža používal na obchod s Byzanciou.
V tom mu prekážali hordy kocovných Pecenegov.
Jaroslav Múdry r. 1036 – Vladimírov syn porazil Pecengov. Za jeho vlády dosiahla
Kyjevská Rus najväcší územný rozsah. Podporoval krestanstvo (chrám sv. Sofie v Kyjeve),
rozvíjal obchod, zväzky s Európou upevnoval dynastickou (sobášnou) politikou, dal zostavit
zbierku obycajového práva – Ruská pravda.
Moc panovníka, dedená po súrodencoch vždy na mladšieho, však postupne upadala
a prechádzala do rúk malých kniežat z rodu Rjurikovcov. Proti novej hrozbe z juhu, nájazdov
Polovcov, sa Rusi spojili dokonca s Pecenegmi, avšak po smrti Vladimíra Monomacha r. 1125
sa Kyjevská Rus rozpadla na väcšie a menšie kniežatstvá.
Kultúra Kyjevskej Rusi: jazyk - starosloviencina
najstaršie pamiatky - biliny (o bojaroch vyjadrujucich lásku k vlasti)
dejepisectvo - mních Nestor: Povesti dávnych casov – najstaršia kronika
východných Slovanov
Slovo o pluku Igorovom
zákonodárstvo - Ruská pravda, Dvinský kódex
náboženstvo - pravoslávna cirkev,
architektúra – chrám sv. Sofie v Kyjeve, ikony
RUSKO POD NADVLÁDOVU MONGOLOV
Mongoli (Tatári) boli obyvatelia Mongolskej ríše, zjednotenej vládcom Džingischánom
v r.1182. Po rozpade mongolskej ríše, zac. 13. storocia, zacali prenikat do Európy. Po bitke na
rieke Kalke r. 1223, kde Rusi a ich spojenci Polovci prehrali, sa Mongoli z nenazdajky vrátili
tam, odkial prišli – z ázijských stepí. No už roku 1237 sa vrátili a postupne ovládli (okrem
severu) celé rozdrobené Rusko. V r. 1240 založili ríšu – Zlatá horda, pod ktorej nadvládu Rusko
patrilo nasledujúcich 200 rokov. Kniežatstvo Novgorodu si však zachovalo samostatnost.Vtedy
sa zacali pomery v dvoch nových kultúrnych strediskách – Novgorode a Moskve diametrálne
menit. Zatial co Novgorod obchodoval so sev. a záp Európou, Moskva sa orientovala na východ
– na Tatárov.
Novgorod - mestská republika, knieža je len vojvodcom, vládne ludové zhromaždenie (tzv.
vece)
Moskva - samoderžavie, knieža je všemocný (ako u Tatárov)
KNIEŽATSTVO NOVGOROD
Alexander Nevský – bol najvýznamnejším novgorodským kniežatom. Roku 1240 v bitke na
rieke Neve porazili novgorodské vojská na cele s Alexanderom Nevským Švédov a r. 1242
v bitke na Cudskom jazere aj Rád nemeckých rytierov (podlomil sa pod nimi lad). Alexander
bol vyhlásený za svätého.
Vojenskými vítazstvami Novgorod zosilnel, no Moskva, do ktorej presídlil aj pravoslávny
metropolita, bola silnejšia. Po viacerých prehrách sa autonómia Novgorodu postupne strácala, až
do r. 1477 kedy bol Ivan III. (moskovské knieža) uznaný za jeho neobmedzeného vládcu.
KNIEŽATSTVO MOSKVA
Pre zachovanie mieru s Tatármi, platili Novgorod a Moskva velké dane, pricom sa neustále
predbiehali, kto ich bude môct vyberat.
Ivan Danilovic Kalita (mešec) - moskovské knieža, sa zaslúžil o to, aby dane vyberala
priamo Moskva a nie Mongoli. Úrad vyberaca daní si neskoršie moskovské kniežatá kupovali.
Tatári si vzostup Moskvy uvedomili a snažili sa dat výsadu vyberaca daní inému mestu. Moskva
sa však vzoprela a v bitke na rieke Volži r. 1378 prvý krát porazili Tatárov. Nasledovala bitka
na Kulikovom poli r. 1380 - Dimitrij Donský, ktorú tiež vyhrala, no ešte nebola taká silná ,aby
odoprela platenie daní.
Ivan III. - odmietol Zlatej horde r. 1480 platit dane. Následná výprava mongolského chána
proti Moskve sa skoncila neúspešne a znamenala koniec mongolskej nadvlády.
IVAN IV. HROZNÝ
Zatial co v 15. a 16. st. prekvitala v Európe renesancia, v Rusku panoval tuhý stredovek.
Ivan IV. Hrozný – prvý ruský cár. Pocas svojej vlády sa snažil z Ruska vytvorit silný
centralistický štát a jeho hlavným nepriatelom sa mu zákonite stala vysoká šlachta. Po reformách
zákonov a cirkvi dobyl r. 1552 Kazanský a Astrachanský chanát (pozostatok Zlatej hordy) a na
túto pocest dal vystavat chrám Vasilija Blaženého (vyzerá ako zmrzlina) v Kremli.
Potom sa rozhodol upevnit postavenie Ruska vojnou so Švédskom a Polskom o prístup
k baltskému moru (1558-82). Viedol koloníálnu politiku. Za jeho vlády zacala aj expanzia na
Sibír. V r.1638 Rusi došli k Pacifiku.
Pôdu rozdelil na dve zložky: opricninu – dal služobnej (strednej) šlachte, o kt. sa mohol
opriet
zemštinu – vlastnili bojari (vysoká šlachta)
Ivan IV. Hrozný bol na jednej strane horlivým krestanom stavajúcim chrámy a rozširujúcim
pravoslávie, no na strane druhej neváhal v zúrivosti zabit žezlom svojho syna a oženit sa s 5
manželkami po sebe (cirkev povoluje 3). Bol zavraždený roku 1584.
Po jeho smrti nastúpil na trón jeho slabomyselný syn Fjodor, ktorý sa riadil radami švagra
Borisa Godunova. Ten sa po smrti Fjodora (vymretí rodu Rjurikovcov po meci) stal cárom.
Kedže nebol z urodzeného šlachtického rodu, bol bojarmi nenávidený. Po jeho smrti šlachta
uväznila a zabila cára Fjodora Godunova, jeho syna. Tak zacala obcianska vojna a boje o trón
(tzv. smuta), do ktorých sa zamiešali aj iné štáty (najmä Polsko).
DYNASTIA ROMANOVCOV
Až roku 1613 domobrana vyhnala cudzincov a bojari zvolili za cára Michaila Romanova.
Zacala sa vláda rodu Romanovcov, osvietenských panovníkov, kt. chceli europanizovat Rusko.
Peter I. – absolutistický panovník, kt. svojimi reformami „prebúral okná do Európy“
Reformy:- zreorganizoval armádu, vybudoval baltské lodstvo – viedol vojny o prístup k Baltiku
Severná vojna: Rusko, Dánsko, Nórsko proti Švédsku
a o prístup k Ciernemu moru s Tureckom
- stavba ciest, prieplavov
- do krajiny povolal cudzích majstrov, podnikatelov
- rozvoj obchodu, manufaktúr
- Rusko rozdelil na gubernie (okresy)
- zaviedol dan od hlavy
- zjednodušil písmo (graždanka, graždan = obcan)
- rozvoj školstva (námorná akadémia, kolégiá technického charakteru)
- cirkev si podmanil zriadením sv. Synody ( akoby ministerstvo cirkvi)
+ prispôsobenie západnej móde – strihanie fúzov, obleky, založil Petrohrad, rozvoj
nemocníc, senát, kníhtlac, bol odporcom alkoholizmu, geografické expedície
Reformy sa však nedotýkali nevolníctva a panského absolutizmu.
Katarína II. – na trón sa dostala palácovým prevratom a pokracovala v politike reforiem.
Pdielala sa na deleniach Polska, ktoré boli v rokoch 1772, 1793 a 1795. Od Turecka (vojna 1768
– 1774), získalo Rusko mierom v Kücük-Kajnardži r. 1774 ústie rieky Donu, Dnepra a Bugu
(Ukrajina = svetová obilnica). Získalo aj litovské oblasti. Hranice boli chránané kozákmi, kt sa
vzbúrili v povstaní Jemiliana Pugacova v Povolží (1773 – 1775).Nastal rozvoj obchodu,
manufaktúr a znížila mzdy. Protikladom reforiem bol vzrastajúci útlak poddaných.
NAPOLEONSKÉ OBDOBIE
Pocas napoleonských vojen cár Alexander I. si násilne priclenil Fínsko v r. 1808. Francúzske
vojská na cele s Napoleonom I. vtrhli do Ruska r. 1812, no boli porazení (vid matur. otázka c.
13).
Pocas týchto vojen prenikli do Ruska liberálne myšlienky (snaha vytvorit konštitucnú monarchiu
namiesto samoderžavia a zrušenie nevolníctva).
Povstania a tajné spolky: - hnutie revolucných demokratov
- povstanie dekabristov
Po smrti Alexandra I. r. 1825 boli spory o trón medzi Konštantínom a Mikulášom. Cárom sa
stal Mikuláš I., proti kt. vystúpilo 14.12.1825 povstanie dekabristov, co boli cároví gardoví
dôstojníci, kt. odmietli zložit prísahu, pretože chceli iného cára a ústavu. Ich heslo bolo:
„Konštantín a Konštitúcia.“
Nový cár Mikuláš I. však povstanie krvavo potlacil. Celní predstavitelia dekabristov boli
popravení alebo prevezení na Sibír a na Kaukaz. Význam povstania spocíva v tom, že bolo 1.
politickým hnutím s programom, kt. vyjadroval potreby buržoázneho rozvoja ruskej spolocnosti.
RUSKO – TURECKÉ VOJNY
1. Krymská vojna (1853 –1856)
Rusko, ako najsilnejší štát Európy chcelo získat Bospor a Dardaneli ( v správe Turecka), aby
mohlo preniknút na Balkán. Toho sa obávalo Anglicko a Francúzsko, lebo by boli ohrozené ich
kolónie, a tak pomáhali Turkom –vylodenie na Kryme (Sevastopol). Príciny prehry Ruska boli
v hospodárskej aj politickej zaostalosti. Bol podpísaný Parížsky mier.
Nový cár – reformátor, Alexander II. bol nútený zmenit politiku (zrušil nevolníctvo), no
neváhal pritom tvrdo potlacit povstanie v Polsku (od r. 1815 spojené s Ruskom). Po neúspešnom
atentáte na svoju osobu cár prestal presadzovat dalšie reformy.
2. Rusko – Turecká vojna (1877 – 1878)
Oslabenie Ruska a Turecka využili balkánske národy (Srbi, Bulhari, Ciernohorci, Gréci).
Proti Turkom bojovali Bulhari, za kt. sa postavili aj Rusi, cím vojnu zvítazili. Bol podpísaný
mier v Berlíne.
Následkom miešaní sa Nemecka do mierových rozhovorov (v Berlíne) sa zacali spojenecké
zväzky menit. Rusko zároven zmenilo smer svojej expanzie na strednú a východnú Áziu, riešiac
vojnami nelichotivú hospodársku situáciu.
PANSLAVIZMUS = hnutie za zjednotenie Slovanov pod záštitou Ruska
ROBOTNÍCKE HNUTIE
Prvá marxistická skupina bola vedená Plechanovom, no najvýznamnejšou osobnostou bol
Vladimír Ilic Uljanov (Lenin). Ideológia skupiny nadväzovala na ucenie Marxa a Engelsa
o socializme a komunizme.
1898 – 1.zjazd SDRSR (Sociálno – demokratická robotnícka strana Ruska)
1900 – Lenin založil 1. proletárske noviny ISKRA
1903 – 2.zjazd SDRSR v Bruseli a Londýne
Program: maximálny – nastolenie diktatúry proletariátu
minimálny – zvrhnutie cárizmu
RUSKO – JAPONSKÁ VOJNA, BURŽOÁZNO – DEMOKRATICKÁ REVOLÚCIA
Ked r. zaútocili Japonci na Ruský prístav Port Arthur, zacala tzv. rusko–japonská vojna.
Prícinou vojny bolo ruské prenikanie do Mandžuska a Kórey, co sa Japoncom nepácilo.
Porážky Ruska v tejto vojne – znicené ruské vojsko v Cušime a porazené ruské pozemné vojsko
v Mukdene. Mier bol podpísaný v USA (Portmart). Porážka Ruska bola jednou z hlavných prícin
buržoáznodemokratickej revolúcie v r. 1905-1907. V St. Peterburgu (hl. mesto ríše) polícia
strielala do demonštrujúcich robotníkov (Krvavá nedela), v celom Rusku dochádzalo k stávkam
a vzburám. Cár Mikuláš II. musel prislúbit urcité demokratické reformy, no po potlacení revolty
zacal s represáliami. Cielom revolúcie bolo zlikvidovat feudálne prežitky, zvrhnút cársku vládu
a vytvorit demokratickú republiku, pricom hlavnou hybnou silou bol proletariát.
1. SVETOVÁ VOJNA A VOSR
l. svetová vojna (vid matur. otázka c. 17) odkryla slabost Ruska. Po porážkach na fronte, zlej
úrode a zásobovaní prepukla vo februári 1917 revolúcia, ktorej výsledkom bolo zvrhnutie cára
Mikuláša II. a vznik republiky (zatial demokratickej). Bolševici na cele s Leninom však túto
vládu 7. 11. 1917 (25. 10. podla starého kalendára) zvrhli a nastolili diktatúru proletariátu
(teror). Vladimír Iljic Lenin sa stal predsedom rady ludových komisárov, odhodlaný znicit
demokratickú opozíciu a nastolit triedny režim. V obcianskej vojne, ktorá nasledovala a totálne
znicila krajinu, vyhrali nakoniec bolševici.
VZNIK ZSSR A 2. SVETOVÁ VOJNA
30. decembra 1922 bolo Rusko premenované na Zväz sovietskych socialistických republík
(ZSSR), a jediná – bolševická strana v nom mala vládnuce postavenie.
Po Leninovej smrti (1924) sa dostal cistkami ne celo ZSSR Josif Vissarionovic Stalin
(Džugašvili) - posilnil armádu
- násilne skolektivizoval pôdu
- znicil polit. opozíciu
- terorom dohnal Rusko k nadludskému hospodárskemu vzostupu (30. roky).
Jeho „hospodárením“ vymrelo v koncentracných táboroch a na následky hladomoru niekolko
miliónov ludí – polit. odporcov, šlachticov, inteligencie, nepoddajných rolníkov, ale aj vlastných
ludí. Zaviedol kult osobnosti. Vdaka svojmu strachu zo sprisahania vyvraždil tesne pred 2.
svetovou vojnou väcšinu velenia cervenej armády (CA). Zastavila sa jej modernizácia a oslabila
bojaschopnost. ZSSR sa zblížil s nacistickým Nemeckom (vid matur. otázka c. 20) a v r. 1939 s
ním uzavrel pakt o neútocení. 22. júna 1941 však Nemecko zaútocilo bez vyhlásenia vojny na
ZSSR. Nepripravená CA v prvom období vojny neustále ustupovala a zlom vo vojne nastal až
v bitke o Stalingrad na prelome r. 1942/43. Stalin sa nakoniec pridal na stranu západných
velmocí bojujúcich proti Nemecku a Japonsku. ZSSR najväcšou mierou prispeli k porážke
Nemecka, pricom oslobodili z nacistickej nadvlády velkú cast juhovýchodnej a strednej Európy.
V máji 1945 dobyli Berlín.
STUDENÁ VOJNA
Protihitlerovská koalícia ZSSR, USA, Velkej Británie a Francúzska sa po skoncení vojny
rozpadla. Svet sa postupne rozdelil na tzv. východný a západný blok (sféry vplyvu). Obdobie,
kedy tieto strany priamo nebojovali, sa nazýva studená vojna (vid. matur. otázka c. 25). Vznikli
dve velké obranné štruktúry – NATO (1949) a Varšavská zmluva (1955), v ktorej mal ZSSR
rozhodujúce postavenie. Po Stalinovej smrti r. 1953 prevzalo moc kolektívne vedenie. Jeho
vedúca osobnost Nikita S. Chrušcov (búchal topánkou po pulte v OSN – srandista) zacal
kritizovat Stalinov kult osobnosti – destalinizácia a nastalo obdobie reforiem.
SÚPERENIE ZSSR A USA
Snahu o reformy zvonka (r. 1956 vypuklo v Madarsku povstanie) Chrušcov tvrdo potlacil. Po
berlínskej kríze (snaha o ovládnutia západného Berlína 1958 – 1959) sa na krátku dobu Východ
a Západ spriatelili, no karibskou krízou (USA chcelo stiahnutie soviet. rakiet z Kuby 1962-3) sa
dostali na pokraj vojny. Vypustením prvej umelej družice – Sputnika (1957) a štartom prvého
kozmonauta – Jurija Gagarina (1961) zacali preteky v prenikaní do vesmíru
Politiku reforiem zmenil r. 1964 Leonid I. Brežnev. Na jednej strane došlo k uvolnovaniu
vztahov medzi Východom a Západom, súcasne sa však rozširoval vojenský arzenál ZSSR.
Prenasledoval politickú opozíciu (deportácie a vyhostenia kritikov režimu) a pokusy o reformy
v satelit. štátoch vojensky (Ceskoslovensko 1968) alebo zahranicnopolitickým tlakom (Polsko
1980) potlacil. Vojnou v Afganistane (december 1979 – 1989) a rozmiestením rakiet s jadrovými
hlavicami SS-20 napriek ženevským jednaniam o odzbrojení skoncila éra uvolnovania vztahov.
Jeho nástupca Jurij Andropov (1983-4) ženevské jednania o odzbrojení prerušil. Po nom vládol
iba rok Konstantin Cernenko.
KOMUNIZMUS S LUDSKOU TVÁROU
Po jeho smrti r. 1985 sa generálnym tajomníkom ZSSR stal Michail Gorbacov. Nebola to iba
generacná zmena, ale i zaciatok pokusu o celkovú prestavbu sovietskej spolocnosti –
perestrojku. ZSSR sa vzdal pretekov v zbrojení (dohody s USA o znížení poctu zbraní),
zasahovania do politiky satelitných štátov a nadviazal kontakty zo západom. Gorbacov ale
coskoro zistil, že reformácia sovietskeho systému nie je možná(národnostné, hospodárske a
morálne problémy).
PÁD KOMUNIZMU A ROZPAD ZSSR
Po pluralitných volbách v marci 1990 sa predsedom Najvyššieho sovietu stal predstavitel
radikálnych reformných síl Boris Jelcin. Presadil schválenie deklarácie o štátnej zvrchovanosti,
uznesenie o nadradenosti ruskej ústavy a ruských zákonov nad sovietskymi, právo vystúpit zo
Sovietskeho zväzu apod. Bola zrušená vedúca úloha KSSZ v spolocnosti a ekonomika sa
pripravovala na prechod na trhový systém. Prvým Ruským prezidentom sa stal Boris Jelcin
a zväzky medzi krajinami ZSSR sa zacali uvolnovat. Kedže väcšina obyvatelov si želala
zachovanie ZSSR, Gorbacov (už prvý prezident ZSSR) sa snažil sovietsku ústavu a zväzovú
zmluvu prehodnotit. Den pred jej podpísaním 19. augusta 1991 sa však protireformné
konzervatívne a prokomunistické sily (osemclenný štátny výbor pre výnimocný stav na cele
s Genadijom Janajevom) pokúsili o prevrat. Nešikovnou politikou – cenzúrou , zatknutím
Gorbacova a výnimocným stavom však stratili sympatie. Moskovcania na cele s Borisom
Jelcinom získali sovietsku armádou na svoju stranu a pucistov porazili. Vodcovia pokusu o
prevrat boli zatknutí (niektorí sú doteraz v parlamente). Po Jelcinovom prezidentskom dekréte,
ktorým zakázal cinnost komunistickej strany na území Ruska, sa Michail Gorbacov 24. augusta
1991 vzdal funkcie generálneho tajomníka ÚV KSSZ a žiadal jeho rozpustenie. Pokusom o
prevrat zacal skutocný rozpad ZSSR, ktorý oficiálne prestal jestvovat 8. decembra 1991.
Vytvorilo sa tzv. Spolocenstvo nezávislých štátov (SNS) a RSFSR (Ruská sovietska federatívna
socialistická republika) zmenila názov na Ruskú federáciu.
SÚCASNOST
Po nových volbách vyústili roztržky medzi Jelcinom a jeho odporcami v cele s Alexandrom
Ruským a Ruslanom Chasbulatovom v ozbrojený zápas v Moskve (1993) v budove parlamentu
(oficiálne 150 mrtvych). Od r. 1994 trvajú boje za nezávislost Cecenska. Súcasným
prezidentom sa stal Jelcinov nástupca Vladimir Putin.
+obrázky
Lenin - plešatý
Stalin - vlasatý Chrušcov - plešatý
Brežnev - vlasatý
Andropov - plešatý Cernenko - vlasatý
Gorbacov - plešatý
Jelcin - vlasatý Putin - plešatý
Dátumy a udalosti
882 - Oleg zjednotil kniežatstvá
9.-10. storocia sa panovníkova moc opierala o družinu bojovníkov
988 - Vladimír Svjatoslavic -vtedajšie kyjevské knieža prijal krestanstvo z Byzantskej ríše
1036 - Jaroslav Múdry – Vladimírov syn porazil Pecengov
1125 - po smrti Vladimíra Monomacha sa Kyjevská Rus rozpadla na väcšie a menšiekniežatstvá
1182 - Mongoli (Tatári) - obyvatelia Mongolskej ríše, boli zjednotení vládcom Džingischánom
zac. 13. storocia -po rozpade mongolskej ríše, zacali Tatári prenikat do Európy
1223 - bitke na rieke Kalke
1237 - Mongoli sa vrátili a postupne ovládli (okrem severu) celé rozdrobené Rusko
1240 - Mongoli založili ríšu – Zlatá horda
1240 - bitke na rieke Neve
1242 - bitke na Cudskom jazere
1477 - bol Ivan III. (moskovské knieža) uznaný za neobmedzeného vládcu Novgorodu
1378 - bitka na rieke Volža
1380 - bitka na Kulikovom poli
1480 - Ivan III. odmietol Zlatej horde platit dane
15. a 16. st. - prekvitala v Európe renesancia
1552 - Ivan IV. Hrozný dobyl Kazanský a Astrachanský chanát (pozostatok Zlatej hordy) a na
túto pocest dal vystavat chrám Vasilija Blaženého
1558-82 - Rusko (Ivan IV. Hrozný ) - vojna so Švédskom a Polskom o prístup k baltskému moru
1638 - Rusi došli k Pacifiku
1584 - Ivan IV. Hrozný bol zavraždený
1613 - domobrana vyhnala cudzincov a bojari zvolili za cára Michaila Romanova
1772 - delenie Polska
1793 - delenie Polska
1795 - delenie Polska
1768 – 1774 - vojna Rusko x Turecko
1774 - získalo Rusko mierom s Tureckom v Kücük-Kajnardži ústie rieky Donu, Dnepra a Bugu
1773 - 1775 - povstanie Jemiliana Pugacova v Povolží
1808 - cár Alexander I. si násilne priclenil Fínsko
1812 - Napoleonom I. vtrhol do Ruska no bol porazený
1825 - smrt Alexandra I.
14.12.1825 - povstanie dekabristov
1853 –1856 - 1. Krymská vojna
od r. 1815 - Polsko spojené s Ruskom
1877 – 1878 - 2. Rusko – Turecká vojna
1898 – 1.zjazd SDRSR (Sociálno – demokratická robotnícka strana Ruska)
1900 – Lenin založil 1. proletárske noviny ISKRA
1903 – 2.zjazd SDRSR v Bruseli a Londýne
1905-1907 - buržoáznodemokratickej revolúcie Rusku
február 1917 - revolúcia - zvrhnutie cára Mikuláša II.
7. 11. 1917 (25. 10. podla starého kalendára) - Bolševici zvrhli vládu a nastolili diktatúru
proletariátu (teror)
30. decembra 1922 - Rusko premenované na Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR)
1924 - smrt Lenina
1939 - ZSSR s Nemeckom uzavrel pakt o neútocení
22. júna 1941 - Nemecko zaútocilo bez vyhlásenia vojny na ZSSR
na prelome r. 1942/43 - bitke o Stalingrad
máj 1945 - ZSSR dobyl Berlín
1949 - vznik NATO
1955 - vznik Varšavskej zmluvy
1953 - smrt Stalina
1956 - vypuklo v Madarsku povstanie
1958 – 1959 - snaha o ovládnutia západného Berlína (berlínska kríza)
1962-3 - USA chcelo stiahnutie soviet. rakiet z Kuby
1957 - vypustenie prvej umelej družice – Sputnika
1961 - štart prvého kozmonauta Jurija Gagarina do vesmíru
1964 - Leonid I. Brežnev - zmena politiky reforiem
1968 - vpád vojsk Varšavskej zmluvy doCeskoslovenska
1980 - zahranicnopolitický tlak na Polsko zo strany ZSSR
december 1979 – 1989 - vojna v Afganistane
1983-4 - Jurij Andropov nástupca Leonida I. Brežneva
1985 - smrt Konstantina Cernenka - generálnym tajomníkom ZSSR sa stal Michail Gorbacov
marec 1990 - pluralitné volby
19. augusta 1991 - osemclenný štátny výbor pre výnimocný stav na cele s Genadijom Janajevom
sa pokúsili o prevrat
24. augusta 1991 - Michail Gorbacov sa vzdal funkcie generálneho tajomníka ÚV KSSZ a žiadal
jeho rozpustenie
8. december 1991 - vytvorilo sa tzv. Spolocenstvo nezávislých štátov (SNS) a RSFSR (Ruská
sovietska federatívna socialistická republika) zmenila názov na Ruskú federáciu
1993 - ozbrojený zápas v Moskve
Od r. 1994 - trvajú boje za nezávislost Cecenska
Osobnosti - mená
Alexander I.
Alexander II.
Alexander Nevský
Alexander Ruský
Antovia
Boris Jelcin
Boris Godunov
Bulhari
Ciernohorci
Dimitrij Donský
Drevlani,
Džingischán
Engels
Fjodor
Fjodor Godunov
Genadij Janajev
Gréci
Ivan Danilovic Kalita
Ivan III.
Ivan IV. Hrozný
Japonci
Jaroslav Múdry
Josif Vissarionovic Stalin
(Džugašvili)
Jurij Andropov
Jurij Gagarin
Katarína II.
Konstantin Cernenko
Konštantínom
Leonid I. Brežnev
Marxa
Michail Gorbacov
Michail Romanov
Mikuláš I.
Mikuláš II.
Mongoli (Tatári)
Moskovcania
Napoleonom I.
Nestor
Nikita S. Chrušcov
Oleg
Pecenegovia
Peter I.
Plechanov
Polania
Polovci
Rjurikovci
Ruslan Chasbulatov
Rusi
Sklaveni,
Slovania
Slovieni
Srbi
Švédi
Turci
Variagovia
Veneti
Vikingovia
Vladimír Ilic Uljanov
(Lenin)
Vladimir Putin
Vladimír Svjatoslavic
Vladimír Monomach
Pojmy
„Konštantín a Konštitúcia.“
„prebúral okná do Európy“
berlínska kríza
biliny
bojari
bolševici
bolševická strana
cenzúra
dan od hlavy
destalinizácia
Dvinský kódex
dynastická (sobášna) politika
graždan
graždanka
gubernie
hladomor
hnutie revolucných demokratov
cholopi
chrám sv. Sofie
chrám Vasilija Blaženého
ikony
karibska kríza
knieža
komunizmus
Komunizmus s ludskou tvárou
koncentracné tábory
konštitucná monarchia
Krvavá nedela
KSSZ
kult osobnosti
manufaktúra
mir
NATO
nižšia šlachta
opricnina
pakt o neútocení
Panslavizmus
Parížsky mier
populacná explózia
Povesti dávnych casov
pravoslávna cirkev
proletariát
Protihitlerovská koalícia
Rád nemeckých rytierov
reformátor
renesancia
Robotnícke hnutie
Ruská pravda
samoderžavia
Slovo o pluku Igorovom
smerdovia
smuta
socializmus
Spolocenstvo nezávislých štátov
Sputnik
stahovanie národov
starosloviencina
stredovek
studená vojna
sv. Synoda
svetová velmoc
teror
trhový systém
Turecké vojny
Varšavská zmluva
vojvodovia
výbor pre výnimocný stav
východný blok
vyššia šlachta
západný blok
zemštin
Udalosti
bitke na rieke Kalke
bitke na rieke Neve
bitke na Cudskom jazere
Alexander bol vyhlásený za svätého
bitka na rieke Volža
bitka na Kulikovom poli
obcianska vojna
Severná vojna
založenie Petrohradu
povstanie Jemiliana Pugacova
vpád do Ruska
napoleonské vojny
zrušenie nevolníctva
povstanie dekabristov
1. Krymská vojna
vylodenie na Kryme
potlacenie povstania v Polsku
neúspešný atentát
2. Rusko – Turecká vojna
podpísanie mieru v Berlíne
mierové rozhovory
1.zjazd SDRSR
Lenin založil 1. proletárske noviny ISKRA
2.zjazd SDRSR v Bruseli a Londýne
zvrhnutie cárizmu
nastolenie diktatúry proletariátu
rusko–japonská vojna
podpísannie mieru v USA po porážke Ruska v rusko-japonskej vojne
Porážka Ruska
buržoáznodemokratické revolúcie
l. svetová vojna
porážky na fronte
zvrhnutie cára Mikuláša II.
vznik republiky
nastolenie diktatúry proletariátu
obcianska vojna
vznik ZSSR a 2. svetová vojna
Leninova smrt
vyvraždenie tesne pred 2. svetovou vojnou väcšiny velenia cervenej armády
zblíženie s nacistickým Nemeckom
bitka o Stalingrad
dobytie Berlína
Stalinova smrt
vypuknutie povstania v Madarsku
snaha o ovládnutia západného Berlína
Vypustenie prvej umelej družice
deportácie a vyhostenia kritikov režimu
ženevské jednania o odzbrojení
pád komunizmu a rozpad ZSSR
pluralitné volby
pokus o prevrat
zákaz cinnosi komunistickej strany na území Ruska
Gorbacov sa vzdal funkcie generálneho tajomníka ÚV KSSZ
ozbrojený zápas v Moskve
boje za nezávislost Cecenska
Zdroj: www.antiskola.sk