ŽIAR NAD HRONOM. Kamil Snopko pripomína, že história a lokalizácia hradu či hradiska Šúšol je v dejinách Žiarskej kotliny stále veľkou neznámou.

„V historickej aj archeologickej literatúre sa síce spomína, no nikto ho nevie presnejšie lokalizovať,“ hovorí.

O Šúšol sa zaujímate už dlhšie. Čo o ňom vlastne viete?

- Je často spomínaný a spájaný s hradom Šášov, o ktorého založení a majiteľoch máme pomerne presné písomné správy. Všetky tieto informácie sú z obdobia okolo 12. storočia, ktoré ale hrad či hradisko nikde neuvádzajú.

Z čoho pri svojom bádaní vychádzate?

- Jednou z hypotéz, alebo aj podľa ústneho podania, je chotárny názov teraz už zaniknutej obce Horné Opatovce a to Podhradištia. Z toho vyplýva, že na pravej strane Hrona, na skalnej terase, jestvovalo kedysi hradisko.

Existujú dohady aj o iných možných lokalitách?

- Iná by mohla byť azda v areáli dnešnej fary a kostola vo Svätom Kríži nad Hronom. Po hradisku tam ale niet ani stopy. Zdrojom týchto informácií je publikácia Dejiny Žiaru nad Hronom.

Ktoré z hypotetických hradísk malo teda názov Šúšol, Susol, Susold či Susolgi?

- Pre chýbajúce písomné pramene a bez archeologických nálezov o tom nemožno rozhodnúť. Ani o tom, ktoré dalo pomenovanie aj celej severovýchodnej časti Žiarskej kotliny.

V ktorom období mohlo toto hradisko vzniknúť?

- Zrejme siaha do oveľa staršieho obdobia, možno do pár sto rokov pred naším letopočtom, alebo do prvých storočí nášho letopočtu.

Čím bol vtedy región stredného Slovenska významný?

- Predovšetkým dostupnosťou rudného bohatstva. Už z doby bronzovej existujú doklady o ťažbe medi v Španej Doline. Osídlenie Pohronia v neskoršej dobe bronzovej dokladajú hradiská aj na Horehroní, napríklad v Nemeckej, Hornej Lehote, Moštenici. Prečo by teda hradiská v okolí Žiaru nemohli byť tiež dôkazmi o osídlení Žiarskej kotliny od doby bronzovej, o osídlení lužickou kultúrou a po nich Keltmi a Kotínmi už v dobe rímskej? Kontakt s Rimanmi potvrdzujú aj nálezy rímskych mincí na Horehroní, napríklad v Predajnej a Jasení, z rokov 286 až 337 po Kristovi.

Takže si myslíte, že tieto udalosti nemohli obísť Žiarsku kotlinu?

- Nachádza sa v strede Pohronia, veď práve hore údolím Hrona ustupovali germánske kmene Keltov i Kotínov pred postupujúcimi rímskymi légiami. Až potom, niekedy v 5., 6. storočí, prichádzajú na naše územie slovanské kmene. Práve z tohto obdobia nám ale chýbajú konkrétne archeologické nálezy. Žiarska kotlina so svojou strategickou polohou a rozhraním ciest na viaceré smery do Kremnice, Prievidze, Zvolena a Banskej Štiavnice, bola určite zaujímavá a dôležitá pre všetky kmeňové spoločenstvá, ktoré tiahli hore alebo dole Hronom.

Pri jednej zo svojich jesenných potuliek ste natrafili na zaujímavý objav. Môžete konkretizovať?

- Na vrchole jedného kopca som si všimol zemné útvary a nerovnosti prerastené hustým lesným porastom, v tom čase už bez lístia. Nemohla ich vytvoriť sama príroda, je to pozostatok dávneho diela ľudských rúk.

Prezradíte, kde sa toto miesto nachádza?

- Pri opise tejto lokality zámerne neuvediem údaje o mieste, ani známe miestne názvy či údaje zo špeciálnej mapy. Tie prezradím a ukážem len odborníkom archeológom, ak prejavia záujem. Poviem iba toľko, že toto miesto sa nachádza na kopci, v strategickej polohe pri úrodnej Žiarskej kotline, neďaleko starovekých ciest do Zvolena, Turca, Horného Ponitria, Tekova aj Banskej Štiavnice.

Ako to tam vyzerá?

- Akropola hradiska na vrchole kopca s plochou asi jeden hektár je ohraničená zvyškami zemného valu najmä z plytšej strany. Vo vnútri valu sú pomerne hlboké jamy rozdelené pozdĺžnymi vyvýšeninami, možno zvyškami niekdajších múrov. Celé hradisko mohlo mať aj oveľa väčšiu rozlohu, o čom by mohli svedčiť stupňovité kamenno-zemné vyvýšeniny, možno zvyšky niekdajších valov. V blízkom okolí sa možno nachádzala aj osada, o čom svedčia obdĺžnikové jamy, asi zostatok bývalých polozemníc. V okolí sú viaceré pramene pitnej vody, ktoré mohli využívať obyvatelia tohto hradiska.

Aká je teda vaša hypotéza o tomto mieste?

- Nazdávam sa, že ide o hradisko, ktoré vybudovali už Kelti niekedy v 1. storočí pred naším letopočtom. Slúžilo nielen ako sídlo náčelníka – veľmoža, ale aj ako takzvané refugium, teda útočisko pre obyvateľstvo usídlené v Žiarskej kotline. Vtedy boli totiž Kelti porazení Rimanmi. Zvyšky Keltov ustúpili smerom na sever a severovýchod do horských údolí Slovenska. O jednom z ich kmeňov, Kotínoch, sú zmienky aj v antických historických správach, ktoré ich na začiatku nášho letopočtu lokalizujú na stredné Slovensko a pripisujú im, okrem inej činnosti, predovšetkým výrobu železa a farebných kovov. Okrem toho je historicky doložené, že rímske légie, pod vedením cisára Marka Aurelia, v rokoch 179 – 180, prenikli hlboko do údolí Pohronia, Ponitria a Váhu, ktoré už obývali kvádske kmene. Teda aj Šúšol mohli vybudovať Kvádi ako obranu proti postupujúcim rímskym légiám.

Aké germánske kmene sa tam ešte vystriedali?

- Po nich už prichádzali Slovania, prehnali sa Huni aj Avari. Slovanské kmene sa začali búriť proti nadvláde Avarov. Prišiel franský kupec Samo, postavil sa do čela slovanských kmeňov, porazil Avarov a v roku 623 vznikla Samova ríša. Stal sa kráľom nad Dunajom usídlených Slovanov a údajne vládol 35 rokov.

Prečo sa kupec Samo objavil v tomto priestore? S čím obchodoval?

- No predsa s tým, čo bolo pre neho, ako kupca, atraktívne a prinášalo mu zisk. V tom čase to boli najmä farebné kovy ako zlato, striebro a meď. V blízkom a širšom okolí Žiarskej kotliny ich bolo už v tých časoch relatívne bohato. Starí Slovania aj tu prevzali od Keltov, Kotínov či Kvádov nielen územie so starým hradiskom, ale aj ťažbu a spracovávanie farebných kovov a železa. A hradisku dali aj slovanské pomenovanie Šúšol. Ten sa stal postupne jedným zo stredísk Samovej ríše.

Ako sa hradisko vyvíjalo?

- S kamenno-drevenými stavbami a s drevo-zemnými kolovými valmi bolo stále náročnejšie na údržbu, ale aj menej odolné novým spôsobom boja. Postupne strácalo na význame, ubúdalo obrancov aj obyvateľov rozptýlením do Žiarskej kotliny a jej okolia. Po roku 1242, keď sa už na Šúšol zabudlo, bol postavený kamenný hrad Šášov.

Podarí sa podľa vás identifikovať aspoň pozostatky Šúšola?

- Je to náročná úloha pre archeológov. Staré hradisko sa rozpadlo, zaniká a upadlo takmer úplne do zabudnutia. Drevené aj kamenné stavby sa počas stáročí úplne rozpadli, celé to prerástol hustý les a kroviny. Len pomenovanie hradiska sa ústnym podaním prenášalo z generácie na generáciu až dodnes.